Vedci spustili nový fúzny reaktor Wendelstein 7-X a vyrobili plazmu
Reaktor produkoval héliovú plazmu s teplotou až 1 milión stupňov Celzia. Ďalšou úlohou bude predĺžiť trvanie plazmových výbojov a hľadať najlepší spôsob produkcie a ohrievania héliovej plazmy pomocou mikrovĺn.
Reaktor sídli v obrovskom laboratóriu v nemeckom Greifswalde a podľa vyjadrenia vedcov by mohol dopomôcť k tomu, aby sa energia z fúzie realitou. Fúzny reaktor typu W7-X je v podstate vákuová komora, kde vysokovýkonné mikrovlnné lasery rozžeravia atómy hélia. Na udržanie vzniknutej plazmy na mieste slúži magnetické pole generované supravodivými magnetmi.
Najbežnejší dizajn fúzneho reaktora je známy ako tokamak. Ide o dutú kovovú komoru v tvare šišky. V nej sa palivo zohrieva až na teploty presahujúce 150 miliónov °C, čím vzniká žeravá plazma. Hoci tokamak je ideálny dizajn na udržiavanie takejto plazmy, prináša aj niektoré bezpečnostné riziká, súvisiace napríklad s výpadkom prúdu či magnetickým rušením. Pri takomto výpadku by sa mohla uvoľniť magnetická sila dostatočná na to, aby sa reaktor poškodil. Vedci tvrdia, že W7-X je oveľa praktickejšia voľba, ktorá môže prekonať bezpečnostné problémy reaktora typu tokamak.
V tokamaku sa používajú dve súpravy magnetov na udržanie plazmy - externý set obklopuje vákuovú komoru a vnútorný transformátor riadi prúd v plazme. To spôsobuje, že magnetické pole môže byť silnejšie v strede než na vonkajšej strane. V dôsledku toho sa plazma presunie k vonkajšej stene a môže ju poškodiť. V stellarátoroch s vonkajšími magnetickými cievkami sa vytvárajú siločiary obkrútené okolo vákuovej komory, ktoré udržiavajú plazmu v istej vzdialenosti od steny komory. Kľúčovou súčasťou stellarátora je teda prstenec 50 supravodivých magnetických cievok s výškou asi 3,5 m. Celé zariadenie je široké 16 metrov.