Tmavnutie ľadu v Grónsku možno vraj pripísať starnutiu satelitných senzorov
Nová štúdia tímu vedcov z Dartmouth Thayer School of Engineering, uverejnená v časopise Geophysical Research Letters, však hovorí o tom, že za tmavnutie a výrazný pokles odrazivosti ľadu nenesú zodpovednosť sadze a prach, ale degradácia satelitných senzorov.
Pozorovania ukazujú, že albedo (schopnosť odrážať slnečnú energiu späť do atmosféry) grónskeho ľadové príkrovu od roku 2001 značne klesá. Klimatológovia predpokladajú, že to zapríčinila prítomnosť sadzí a prachových nečistôt v dôsledku rozsiahlej industrializácie a lesných požiarov na celej severnej pologuli.
Skupina vedcov pod vedením geofyzika Chrisa Polashenského analyzovala vzorky grónskeho snehu z rokov 2012 - 2014 a porovnala ich so vzorkami z predchádzajúcich rokov. Výsledky neukázali nijaké významné zmeny v množstve sadzí za posledných 60 rokov. Dospeli teda k záveru, že ukladanie týchto nečistôt absorbujúcich svetlo nie je primárna príčina zníženia odrazivosti. Namiesto toho naznačujú, že zjavný pokles albeda je spôsobený degradáciou senzorov zariadenia MODIS (Moderate Resolution Imaging Spectroradiometer), čo je hlavný prístroj starnúcich satelitov Terra a Aqua.
Spektrorádiometre totiž podobne ako iná optika postupne „strácajú zrak", preto sa im snehový povrch z obežnej dráhy Zeme zdá stále tmavší.